Na jar tohto roka (2007) je ochrana obilnín proti chorobám pre vegetáciu veľmi problematickou z niekoľkých dôvodov. Prvým je obava z väčších výskytov a vyššej škodlivosti chorôb než tomu bolo v iných rokoch. Druhým je snaha počínať si v tejto situácii racionálne a chcieť za primeranú cenu dobrý výsledok. Tretím je otázka, ako reagovať na množstvo zmien, ktoré so sebou prinášajú:

- krátke osevné postupy s vysokým podielom obilnín

- minimalizačné technológie obrábania pôdy

- nové odrody, ktorých krajiny pôvodu majú iné podmienky, ako sú u nás

- zmeny klímy.

Štvrtým je nárast výskytu chorôb, na aké sme neboli zvyknutí, ktoré sú ťažko diagnostikovateľné a pri ktorých nemáme s ochranou dlhoročné skúsenosti. Samostatnou kapitolou sú vírusové choroby, kde podstatná časť ochrany spadá do jesenného obdobia, ale pretože bola veľmi mierna zima, sú obavy i z jarných infekcií, ktoré môžu spôsobiť prenášači, ktorí úspešne prezimovali. Napriek tomu všetkému by sme v tomto roku mali využiť situáciu, kedy odbyt nebude pravdepodobne limitovaný plnými skladmi minulého zberu a snažiť sa o vysokú intenzitu, ku ktorej dôsledná ochrana určite patrí.

Pšenica ozimná

V priebehu celej zimy boli veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj niektorých listových chorôb, z ktorých najviacej pozornosti bolo venované múčnatke trávovej. Jej výskyt bol tak na veľmi náchylných odrodách, ako aj na odrodách, ktoré majú deklarovaný vyšší stupeň odolnosti. To bolo spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že za krátkeho dňa, suchšieho počasia a priaznivej teploty stráca väčšina odrôd poľnú odolnosť, ktorá sa naopak môže prejaviť neskôr počas jari a na začiatku leta. V jarnom období môže podporiť väčší výskyt i jarné regeneračné prihnojenie porastu. Ďalšou chorobou, ktorá bola nájdená na listoch, je septorióza pšenice. Vo vzorkách, v ktorých sme rozbor urobili v ostatných dňoch, bol výskyt septoriózy len o málo nižší než výskyt múčnatky trávovej. Typické hnedé škvrny s čiernymi bodkami pyknospór boli predovšetkým na spodných listoch, ktoré žltnú a postupne odumierajú (obr. 1). Tieto zdroje infekcie, pokiaľ nebudú potlačené, môžu byť v nasledujúcom vegetačnom období (pri priaznivom počasí) príčinou vysokého napadnutia ďalších listov. Veľmi často sa stáva, že neošetrené porasty počas stĺpikovania septoriózu na listoch nemajú, ale po vyklasení, kedy už listy nerastú, dochádza z jarných zdrojov infekcie k jej šíreniu na posledné tri listy pod klasom. Intenzita ich napadnutia potom významne stúpne a depresia úrody je vyššia. Z tohto dôvodu je vhodné, aby tieto jarné výskyty boli eliminované na minimum. Na steble sa začali vyskytovať choroby báz stebiel. Okrem toho je možné, že na náchylných odrodách pšenice ozimnej nájdeme i hrdzu plevovú, ktorej vyhovuje chladnejšie jarné počasie. Počas tohoročnej jari sme už našli i hrdzu pšeničnú a jačmennú a na raži i hrdzu ražnú. Z tejto zhodnotenej situácie (ktorú si ale každý musí zabezpečiť na svojich pozemkoch sám) vyplýva, že v tomto roku sme mali uvažovať nad tým, že prvé ošetrenie bude nutné realizovať na začiatku stĺpikovania (DC 31-32), a to kombináciou prípravkov, ktorá je schopná potlačiť celé vyskytujúce sa spektrum chorôb tak, aby táto ochrana bola účinná 4-6 týždňov. Orientácia na jednoduché opatrenia by vo väčšine prípadov asi nebola správna, lebo čiastočné potlačenie jednej choroby vytvára priestor pre lepšie uplatnenie chorôb iných, i keď sa v čase aplikácie môžu tieto zdať v nízkom stupni výskytu. Skoro na jar je taktiež potrebné venovať dostatočnú pozornosť vírusovým chorobám a ich prenášačom, predovšetkým cikádkam, ktoré mohli prežiť do jari a ďalej šíriť vírus WDV (zakrpatenosť pšenice). Vírus je prenášaný dospelými jedincami i nymfami po nacicaní šťavy z infikovaných rastlín. Je nutné zvážiť situáciu podľa výskytu infikovaných rastlín a výskytu cikádiek. Ak hrozí aktuálne nebezpečenstvo, je treba časovať prvé ošetrenie na obdobie liahnutia nýmf z vajíčok, čo by mohlo byť od konca marca do polovice apríla, v závislosti od priebehu počasia a lokality, ktorú chceme insekticídne ošetriť.

Jačmeň ozimný

Obdobne ako pri pšenici ozimnej je výskyt múčnatky trávovej pri jačmeni ozimnom v súčasnosti (v dobe písania príspevku – koniec druhej dekády marca) dominantným javom. K nemu sa postupne môže pridať výskyt hnedej škvrnitosti, pravého steblolamu a hrdze jačmennej, pretože pre všetky uvedené choroby sú priaznivé podmienky. Je možné, že sa pestovateľom jačmeňa bude zdať, že kondične dobré porasty jačmeňa ozimného nemôžu tieto choroby v jarnom období významným spôsobom poškodiť a že bude stačiť ošetrovať ich až neskôr. To iste platí pre porasty v extenzívnych technológiách pestovania a v prípade, keď si pestovateľ neuvedomuje, že tento výskyt listových chorôb na jačmeni ozimnom je veľmi významným zdrojom infekcie pre jačmeň jarný. Sejba jačmeňa jarného bola v tomto roku skorá, a tak bol pre infekciu z ozimného na jačmeň jarný dostatok času. Preto je pre prevenciu silných výskytov listových chorôb na jačmeni jarnom veľmi vhodné urobiť včasnú ochranu jačmeňa ozimného, aby nebol zdrojom infekcie pre jačmeň jarný. Rovnako, ako pri pšenici ozimnej, odporúčame vykonať ochranu tak, aby aplikovaná zmes fungicídov bola schopná potlačiť väčšinu chorôb, ktoré sa v poraste vyskytujú. Okrem výberu vhodných komponentov do týchto zmesí je treba taktiež zamyslieť sa nad použitými dávkami. Od príliš nízkych dávok (hoci aj niekoľkých fungicídov) nemožno očakávať spoľahlivý účinok. To preto, že porasty ozimných obilnín sú už väčšinou veľmi odrastené, a tiež preto, že výskyty týchto chorôb sú silnejšie než v minulých rokoch.

Jačmeň jarný

Sejba jačmeňa jarného začala pomerne skoro, ale ako kvalitne sa podarilo zasiať, k 19.3. ešte nevieme. Dúfajme, že sme ho nezamazali, nezabudli na predsejbové hnojenie a máme k dispozícii pôdne rozbory, aby sme sa mohli vo výžive, predovšetkým sladovníckych jačmeňov, dobre orientovať. Pri sladovníckych jačmeňoch netreba zabudnúť, že podstatná časť dusíkatých hnojív by mala prísť na porast najlepšie pri treťom lístku (výnimočne až do konca odnožovania). Choroby jačmeňa jarného, určeného pre sladovnícke účely, ovplyvňujú nielen úrodu zrna, ale i rad kvalitatívnych parametrov, ako sú:

• Podiely na sitách >2,5 mm <2,2 mm

• Hmotnosť 1 000 zŕn

• Objemovú hmotnosť

• Obsah N látok

• Produkciu sladu

Ochrana jačmeňa jarného proti chorobám začína výberom moridla. V súčasnej dobe sú k dispozícii moridlá, ktoré účinkujú na choroby prenosné osivom (prašná sneť, prúžkovitosť, (obr. 2), ale i primárne infekcie hnedej škvrnitosti – Pyrenophora teres) aj listové choroby v ich počiatočnom výskyte. Bolo by preto vhodné znovu si zopakovať, čím bolo osivo namorené a podľa účinných látok, ktoré obsahuje, kontrolovať ich účinnosť v poľných podmienkach. Moridlá, vybrané podľa náchylnosti odrôd k jednotlivým chorobám, by mali udržať vzchádzajúce porasty jačmeňa jarného v dobrom zdravotnom stave až takmer do konca odnožovania. Až potom by sme mali uvažovať o aplikácii fungicídov, lebo pokryvnosť porastu zaručí to, že neošetrujeme nepokryté miesta. Pri odrodách odolných voči múčnatke trávovej je situácia jednoduchšia, pretože je väčšia možnosť venovať sa iným chorobám. Ale odrody náchylné na múčnatku je treba ošetrovať tak, aby skoré výskyty neohrozili produkčnú hustotu porastu. To preto, že múčnatka trávová významne zoslabuje odnože. Hnedá škvrnitosť (Pyrenophora teres) je významnou chorobou jačmeňa jarného najmä preto, že nemáme voči nej odolné odrody, i keď intenzita napadnutia jednotlivých odrôd je odlišná. Pri veľmi náchylných odrodách, ako je napr. Jersey alebo Prestige, je treba počítať s tým, že jedno ošetrenie je vo väčšine rokov nedostačujúce. Vhodnejšia a istejšia je opakovaná aplikácia nižších dávok fungicídov v zmesi. Vzhľadom na to, že rozsah povolených prípravkov sa v ČR a v SR odlišuje, nemožno uviesť konkrétne odporúčanie, pretože je tu riziko poskytnutia mylných informácií. Veľmi vhodným doplnkom pre správne rozhodovanie je možnosť využitia zahraničných prognostických systémov. Tie, na základe meteorologických údajov:

• teplota v 2 metroch

• teplota v 0,20 m

• teplota pôdy

• vlhkosť vzduchu

• zrážky,

zistených na konkrétnom stanovišti, stanovia s vysokou pravdepodobnosťou možnosť výskytu jednotlivých chorôb, a tiež zhodnotia výber fungicídov, nielen čo do účinnosti na choroby, ale tiež z hľadiska doby trvania ich účinnosti. Čo možno získať použitím prognostických modelov? Možno zistiť:

• najvhodnejší termín aplikácie

• vybrať najúčinnejší prípravok

• vypočítať ekonomicky najlepší variant

• ušetriť tak čas a peniaze

Záver

Výskyt chorôb v skorých rastových fázach je veľmi často podceňovaný a z finančných dôvodov je väčší význam prikladaný tým ošetreniam, ktoré chránia až posledné tri listy. V niektorých rokoch (predovšetkým vtedy, keď je nástup jari neskorý až veľmi neskorý) je táto stratégia prijateľná. V tomto roku je situácia, vzhľadom k absencii typicky zimného počasia, kedy obdobie vegetačného kľudu takmer vôbec nenastalo, odlišná. Priaznivé teploty, krátky deň a mnoho zdrojov infekcie pre vírusové i listové choroby vytvárajú predpoklad pre väčšiu škodlivosť. Či to tak bude určite, nevieme, ale je potrebné pripraviť sa na túto situáciu a využiť všetky informačné zdroje pre správne rozhodovanie. Podľa skúseností z minulých rokov by ochrana vykonávaná na počiatku, alebo v polovici stĺpikovania, mala mať široké spektrum účinnosti (použitie kombinácií viacerých účinných látok) a dávka by mala zaručiť dlhodobejší ochranný efekt. Termín fungicídnej ochrany je pre výslednú účinnosť a ekonomický efekt úplne zásadným. Pri prevažnej väčšine fungicídov sa maximálna účinnosť dosahuje, ak sa aplikujú na začiatku rozvoja epidémie patogéna. Veľmi skorou, ale i oneskorenou aplikáciou sa výrazne znižuje účinok fungicídu na chorobu a zvyšujú sa straty na úrode. Účinok na plno rozvinutú chorobu je rozdielny podľa fungicídnych látok. Preventívne aplikácie sú nevyhnutné najmä pri fungicídoch quinolinových (Atlas), strobilurinoch, ale tiež niektorých starších triazoloch. Naopak, relatívne dobrým priamym efektom na už rozvinutú chorobu sa vyznačujú modernejšie triazoly, ako je tebuconazole, epoxiconazole, flusilazol, metconazole a morfolinové prípravky, ktoré sa však vyznačujú zúženým spektrom účinnosti (predovšetkým obligátne parazity, múčnatka trávová a hrdze).