Zeleninárstvo patrí k najintenzívnejším odvetviam poľnohospodárskej výroby. Poľná a rýchlená zelenina v porovnaní s ostatnými poľnohospodárskymi plodinami má určité špecifické požiadavky na pôdne vlastnosti, poveternostné podmienky, agrotechniku a taktiež výživu a hnojenie. Zelenina má všeobecne vysoké nároky na výživu a hnojenie, najmä pri viacnásobnom pestovaní počas vegetácie na tom istom stanovišti.

Príjem živín zeleninou je ovplyvňovaný nielen špecifickými požiadavkami jednotlivých druhov zeleniny, ale aj ďalšími faktormi, ktoré komplexne pôsobia na dosahovanie výslednej produkcie zeleniny a jej kvality. K týmto faktorom predovšetkým patrí:

– druh a stav pôdy,

– vyplavovanie živín,

– pôdna reakcia,

– doba vysádzania,

– dĺžka vegetačnej doby,

– dynamika príjmu živín a odber živín zeleninou,

– poveternostné podmienky,

– intenzita pestovania.

Koreňová zelenina

Koreňová zelenina patrí u nás medzi najviac rozšírené zeleniny, ktoré sa pestujú kvôli dužinatým koreňom (mrkva, petržlen, paštrnák, čierny koreň), buľvám (zeler buľvový, červená repa šalátová, reďkev) alebo hypokotylovým hľuzám (väčšina kultivarov reďkovky). Väčšina koreňovej zeleniny sa dobre uskladňuje, a preto je spotrebiteľom k dispozícii v surovom stave celú zimu. Majú vysokú dietetickú hodnotu a niektoré aj liečivé účinky na ľudský organizmus.

Koreňová zelenina okrem zeleru neznáša priame hnojenie organickými hnojivami – vyžaduje pôdu v tzv. starej sile. Preto sa zaraďuje v 2. roku po organickom hnojení. Vhodnými predplodinami sú: hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny. Koreňové zeleniny sú veľkými konzumentmi dusíka a najmä draslíka. Pri neúmerne vysokej dávke dusíka sa zhoršuje kvalita koreňov (zeler často trpí fyziologickými poruchami a mrkva sa zle vyfarbuje). Na vyfarbovanie koreňových zelenín priaznivo vplýva liadkovanie počas vegetácie. Draslík zlepšuje kvalitu a trvácnosť koreňov. Draselné hnojivá možno aplikovať v chloridovej forme. Zo všetkých druhov zelenín koreňová zelenina, a najmä zeler, najlepšie znášajú chloridovú formu draselných hnojív. Koreňová zelenina, okrem zeleru, citlivo reaguje na vyšší obsah solí v pôde. Je však náročná na vápnik a jedine ona znáša priame vápnenie na jeseň v predchádzajúcom roku. Relatívne málo reaguje tvorbou úrody na diferencovanú dusíkatú výživu, avšak pri jej nadbytku má značný sklon kumulovať dusičnany a preto sa odporúča rešpektovať normatívy dávok dusíka a jeho korekciu na základe obsahu v pôde.

Mrkva obyčajná (Daucus carota L.)

Mrkvu považujeme za plodinu so strednou náročnosťou na všetky hlavné druhy živín. Vzhľadom na umiestnenie koreňovej sústavy v hĺbke 0,2 až 0,4 m vyžaduje živiny v pohotovej forme. Množstvo dodaných živín sa riadi výsledkami pôdneho rozboru z pestovateľskej plochy. Pri úrode 70 t.ha-1 koreňov mrkvy a 6 t.ha-1 vňate potrebuje táto plodina na 1 ha plochy 143,5 kg N; 25,2 kg P; 269,5 kg K a 18 kg Mg. Pri reakcii pôdy pH 6,6 až 7,2 sa do pôdy zapracuje mletý vápenec (najlepšie dolomitický s obsahom horčíka). Avšak nutné podotknúť, že mrkva je citlivá na priame vápnenie. Podľa nárokov na dusík je mrkva stredne náročnou plodinou. Pri nedostatku tohto dôležitého prvku pôsobiaceho na rast, úrodu a jej kvalitu sa rastliny prejavujú slabším rastom, listy sú žltohnedé. Prehnojenie zase spôsobuje náchylnosť na hubové choroby, spôsobuje zníženie obsahu sušiny a korene mrkvy sa zle skladujú. Pre hnojenie mrkvy dusíkom platí zásada, že z vypočítaného množstva dávky dusíka po zohľadnení zásoby v pôde sa 80 % potreby aplikuje zapravením pred výsevom a zvyšok za 30 dní po vzídení vysiateho osiva. Používa sa síran amónny alebo močovina. Kvôli značnému hromadeniu dusíka mrkvou je optimálnou dávkou podľa normatívu 80 kg.ha-1 N. Pre riziko kumulácie dusičnanov v koreňoch mrkvy sa odporúča, aby posledné hnojenie dusíkom bolo vykonané osem týždňov pred uvažovaným zberom. Ovplyvňovanie obsahu dusičnanov sa môže realizovať tiež pomaly pôsobiacimi dusíkatými hnojivami, ako sú močovino-formaldehydové kondenzáty. Podľa nárokov na fosfor je mrkva veľmi náročnou zeleninou. Aj tu sa riadime výsledkami pôdneho rozboru a hnojenie vychádza zo stanovenej úrovne zásoby prístupného fosforu. Osvedčuje sa jarné hnojenie pred výsevom, najlepšie superfosfátom. Pri nedostatku fosforu sa prejavujú rastové depresie, zmenšenie listovej plochy a pod. Na draslík je mrkva stredne náročná. Hnojenie draslíkom znižuje obsah dusičnanov v jej koreňoch. Používame chloridovú formu draselného hnojiva.

Petržlen záhradný (Petroselinum crispum Mill.)

V zásade platí, že množstvo dodaných živín sa riadi výsledkami pôdneho rozboru. Príjem živín je ovplyvňovaný špecifickými požiadavkami a ďalšími faktormi, ktoré komplexne pôsobia na dosahovanie požadovanej produkcie a jej kvality. Pre petržlen je optimálna pôdna reakcia pH 6,7 až 7,3. Pri hnojení dusíkom vychádzame zo zásady, že petržlen pestujeme v druhej trati. Optimálnou dávkou dusíka je 60 kg.ha-1 s rozdelením na jeseň pri príprave pôdy 80 % a asi za 30 dní po výseve aplikovať zvyšných 20 % dávky. Na základe prípustnej hodnoty obsahu dusičnanov v koreni petržlenu sa odporúča používať dusíkaté hnojivá na báze močovino-formaldehydových kondenzátov, ktoré regulujú uvoľňovanie dusíka v súlade s požiadavkami plodiny. Čo sa týka fosforu petržlen je stredne náročnou plodinou na jeho zásobu v pôde. Osvedčuje sa hnojenie na jar pred priamym výsevom. Pri strednej zásobe fosforu je optimálna dávka 24 kg.ha-1. Na draslík je petržlen málo náročný. Pri strednej zásobe tohto prvku je optimálna dávka draselného hnojiva 100 kg.ha-1. Používa sa chloridová forma draselného hnojiva.

Zeler voňavý (Apium graveolens L.)

Zeler pestujeme väčšinou ako hlavnú kultúru a hnojíme maštaľným hnojom v čase jesennej prípravy pôdy. Po okopaninách hnojených maštaľným hnojom zaraďujeme zeler bez priameho hnojenia, ale na jar používame priemyselné hnojivá. Pre zeler je optimálna pôdna reakcia pH 6,5 až 7,5. Pri hnojení dusíkom vychádzame zo zásady, že zeler pestujeme v prvej trati. Optimálnou dávkou dusíka je 120 kg.ha-1 s rozdelením na dávku 80 % pri jesennej príprave pôdy a po výseve, asi za 30 dní, sa aplikuje zvyšných 20 % dávky. Na základe prípustnej hodnoty obsahu dusičnanov v buľve zeleru sa odporúča používať dusíkaté hnojivá na báze močovino-formaldehydových kondenzátov, ktoré regulujú uvoľňovanie dusíka v súlade s požiadavkami plodiny. Zeler je stredne náročnou plodinou na zásobu fosforu v pôde. Osvedčilo sa jarné hnojenie pred výsadbou v optimálnej dávke 24 kg.ha-1. Na draslík je zeler stredne náročný. Optimálna dávka pri strednej zásobe draslíka je 120 kg.ha-1.

Reďkovka (Raphanus sativus L. var. radicula Pers.)

Je to plytko koreniaca rastlina s krátkou vegetačnou dobou, preto jej úrodnosť je podmienená ľahkou prístupnosťou živín. Hnojíme k nej ľahko prípustnými hnojivami podľa normatívu: dusík – 40,6 kg.ha-1 (pre zníženie obsahu nitrátov je možné redukovať hnojenie dusíkom na 20 kg.ha-1 v dobre zásobených pôdach, 30 kg.ha-1 v stredne a 40 kg.ha-1 v slabo zásobených pôdach), fosfor pri strednej zásobenosti 19,8 kg.ha-1, draslík pri strednej zásobenosti 75,6 kg.ha-1. Reďkovka je rastlina 2. trate, preto nie je vhodné k nej hnojiť maštaľným hnojom, najmä čerstvým (spôsobuje hubovatenie, dutosť a nepríjemnú chuť). Hodnota pH pôdy má byť v rozmedzí 5,6 až 7,0.

Cibuľová zelenina

Cibuľová zelenina patrí k veľmi dôležitej skupine zeleniny. Často sa oprávnene zaraďujú medzi liečivé rastliny a súčasne majú význam ako koreninové rastliny, vysokej dietetickej hodnoty. Z pestovateľského a spotrebiteľského hľadiska k najrozšírenejším druhom cibuľovej zeleniny patria cibuľa kuchynská, cesnak, pór a pažítka.

Možno povedať, že cibuľoviny nie sú na pôdu osobitne náročné. Darí sa im v ľahších, teplých, piesočnato-hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, na ktorých lepšie vzchádzajú a ľahšie sa zberajú. Väčšina cibuľovín vyžaduje pôdu v starej sile. V opačnom prípade môže nastať prehnojenie dusíkom, čo spôsobuje, že cibuľa zle dozrieva, býva zakrpatená a zle sa po zbere uchováva. Prehnojenie neškodí póru a pažítke. Cibuľoviny sa teda zaraďujú v 2. roku po hnojení organickými hnojivami. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny. Cibuľoviny sú veľmi citlivé na vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku, preto sa draselná výživa aplikuje už na jeseň a dusíkaté hnojivá aspoň tri týždne pred sejbou. Cibuľoviny obsahujú značné množstvo silíc, preto vyžadujú draselné hnojivá v síranovej forme. Cibuľová zelenina odčerpáva relatívne veľa draslíka, ktorý má priaznivý vplyv na dozrievanie a skladovanie. Dávky dusíka a fosforu sú relatívne nižšie. Cibuľová zelenina nemá sklon ku kumulovaniu dusičnanov.

Cibuľa kuchynská (Allium cepa L.)

V osevnom postupe cibuľu zaraďujeme do 2. alebo niekedy aj 3. trate, najčastejšie po plodovej zelenine. Pre cibuľu je optimálne pH pôdy 6,5 až 7,8. Množstvo dodaných živín sa riadi výsledkami pôdneho rozboru. Cibuľu považujeme za plodinu so strednou náročnosťou na všetky hlavné živiny. Vzhľadom na umiestnenie koreňovej sústavy v hĺbke 0,3 až 0,4 m vyžaduje živiny v pohotovej forme. Pri úrode 25 t.ha-1 cibule a 5 t.ha-1 koreňov a vňate potrebuje táto plodina na 1 ha plochy 140 kg N, 39 kg P, 122 kg K, 49 kg Ca a 18 kg Mg. Pri hnojení vychádzame z poznatku, že cibuľa má dve vývojové fázy:

a) obdobie rastu a vývoja listov v prvej polovici vegetácie, kedy prevláda spotreba dusíka nad ostatnými prvkami,

b) obdobie tvorby cibule, kedy dochádza k prevládaniu spotreby fosforu a draslíka. Hnojenie dusíkom v tomto období má za následok predĺženie vegetácie, náchylnosť k chorobám a zhoršovanie vhodnosti pre skladovanie. Symptómy nedostatku dusíka sa prejavujú slabším rastom, listy sú užšie a žltohnedé. Dusíkaté hnojivo sa zapraví do pôdy dva až tri týždne pred siatím osiva alebo sadením sadzačky. Množstvo sa riadi úrovňou prístupného dusíka. Najlepším hnojivom pri cibuli je síran amónny. K prihnojovaniu sa používa liadok alebo močovina v dávke 30 kg.ha-1. Pri inom modeli hnojenia cibule dusíkom sa z celkovej potreby použije 70 % pred výsevom alebo výsadbou a zvyšných 30 % sa aplikuje 30 dní po vzídení. Podľa nárokov na fosfor je cibuľa stredne náročnou plodinou. Aj tu sa riadime výsledkami pôdneho rozboru a hnojenie vychádza zo stanovenia úrovne zásoby prístupného fosforu v pôde. Fosfor je vhodné aplikovať rozmetadlom umelých hnojív v predchádzajúcom roku na jeseň pri orbe. Z druhov fosforečných hnojív sú vhodné superfosfáty s vyšším obsahom fosforu. Podľa nárokov na draslík cibuľa je stredne náročnou plodinou. Podobne ako pri aplikácii fosforu aj draslík je vhodné aplikovať rozmetadlom v predchádzajúcom roku na jeseň pri orbe. Z draselných hnojív pre cibuľu je vhodný síran draselný.

Cesnak kuchynský (Allium sativum L.)

Cesnak, napriek tomu, že je náročný na obsah živín v pôde neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa dáva do druhej, prípadne tretej trate. Optimálne pH pôdy pri pestovaní cesnaku je 6,0 až 7,0. Dusík má rozhodujúci vplyv na rast rastlín, úrodu a kvalitu. Cesnak je podľa nárokov na dusík stredne náročnou plodinou. Nedostatok dusíka je príčinou pomalého rastu, znižuje sa produkcia a súčasne ubúda na kvalite. Napriek tomu, že cesnak patrí medzi zeleniny so slabou schopnosťou hromadenia dusičnanov, treba dávať pozor, aby nedošlo k predávkovaniu dusíkom. Vo vhodných podmienkach na pestovanie, ak sa nepredpokladá hnojiť priamo pod cesnak organickými hnojivami je optimálna dávka dusíka 90 kg.ha-1. Požadovanú celkovú dávku sa odporúča dodať v dvoch dávkach, prvú 70 % vo forme síranu amónneho pri jesennej príprave pôdy. Druhú dávku 30 % vo forme liadku amónneho aplikujeme skoro na jar. S jesennou prípravou pôdy zapracujeme do pôdy fosforečné a draselné hnojivá vo forme superfosfátu a síranu draselného. Na základe obsahu prístupných živín pôde sa odporúča pri strednej zásobe dodať 25 kg.ha-1 fosforu a 100 kg.ha-1 draslíka.

Pór pestovaný (Allium ampeloprasum L.)

V zásade je rozhodujúci výsledok pôdneho rozboru. Pre pór je vhodná pôdna reakcia pH 6,7 až 7,4. Pri hnojení vychádzame zo zásady, že pór na rozdiel od cibule a cesnaku znáša priame hnojenie maštaľným hnojom v dávke 20 t.ha-1, ktorý zaorieme na jeseň. Pór má strednú náročnosť na obsah dusíka v pôde. Normatívna dávka je 120 kg.ha-1 s rozdelením dávky na 70 % pred výsevom a 30 % za 30 dní po vzídení. Pór nemá sklony ku kumulovaniu dusičnanov. Aj na obsah fosforu v pôde je pór stredne náročný. Pri strednej zásobe pôdy týmto prvkom je normatív dávky 24 kg.ha-1 fosforu. Na draslík je pór málo náročnou plodinou. Všeobecne nepoužívame chloridové formy draselného hnojiva. Normatívnou dávkou do stredne zásobených pôd je množstvo 83 kg.ha-1 draslíka.

Pažítka (Allium schoenoprasum L.)

Pažítka je zeleninový druh, ktorý nemá na prostredie veľké požiadavky. Prakticky ju môžeme pestovať všade, od nížin až po horské oblasti. Veľmi dobre sa jej darí v pôdach ľahších až piesočnatých, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom, tiež dostatočnou zásobou humusu a s primeraným obsahom vápnika. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Optimálne pH pôdy pre pažítku je 6,0 až 6,7. Na hnojenie nie je pažítka mimoriadne náročná, vyhovuje jej stredná zásoba najdôležitejších živín.

Zdroj: Ing. Ivan Belko